Prológ

25. června 2017 v 20:31 | Hotane |  Priznanie hackera
19.6.2017 väzenská cela v New Yorku
Za novým väzňom sa zatvorila cela. Stál pri dverách ako prikovaný. Nevedel čo teraz. Štyri roky bude trčať v tomto pekle. V tejto cele. Nemôže mať viac ako 2x2,5 m. Stará obitá dvojlôžková posteľ a umývadlo na ľavej strane a na pravej WC, malý drevený stolík s dvomi drevenými stoličkami.


"Budeš tam len tak stáť celý deň? Za chvíľu tam vystojíš jamu a budeme sa o ňu potkýnať. To by som neodporúčal," prehovoril väzeň usadený na hornej posteli. Zoskočil dolu a s úsmevom mu podával ruku: "Som Bastian. Bastian Jess. Teší ma." Prijal ruku a jemne ňou potriasol: "Dave Green. Aj mňa teší." Bastian mu ruku pustil, posadil sa na jednu z dvoch stoličiek a ukázal na druhú vyzývajúc Dave aby sa posadil. Dave bol vďačný, že mu Bastian ešte nerozbil hlavu o umývadlo a nehrozil mu zavraždením v spánku. Posadil sa ale stále napätý.
"Tak čo ťa dostalo sem?" spýtal sa Bastian a vyzeral, že by ho to naozaj zaujímalo. "Neviem či ťa to bude zaujímať. Nie je to nijako výnimočný príbeh."
"To vieš že ma to zaujíma. Vždy si rád vypočujem ako to pokazili druhý," zo smiechom povedal Bastian. "Keď sme teraz spolubývajúci mali by sme o sebe aspoň niečo vedieť. A je lepšie si toto povedať hneď na začiatku nech vieme ako sa k sebe máme správať. Mám radšej priateľské vzťahy ako len čistú ignoráciu."
"Na tom asi niečo bude. Tak fajn. Pred pár rokmi som si založil stavebnú firmu. Veľmi sa mi nedarilo. Manželka sa so mnou rozviedla. Finančne som to nezvládal a chcel som niečo ušetriť na daniach. Dva roky mi na to neprišli ale tento rok, asi som to prehnal a dostal som sa pred súd. Dali mi štyri roky nepodmienene. Tak som tu. A čo ty? Ako dlho tu budeš ty?"
Bastian sa len pousmial. Vzal pohár vody čo mal na stolíku a zľahka sa napil. "Môj príbeh by bol na trocha dlhšie rozprávanie. Aj môj pobyt tu je o niečo dlhší. Tak počkaj keď si to spočítam, som tu už dva roky a budem asi ešte takých, hm, do konca môjho života," zo smiechom dodal Bastian. Vidno že to znášal dobre. Zo smiechom, čomu sa dosť divil.
Dave pozrel na hodinky na ruke aj keď tam žiadne nemal, pri nástupe do väzenia mu ich vzali: " Tak ja mám momentálne pár rokov čas, tak sa môžeš rozkecať ako len chceš."

"Keď to podáš takto asi to dáva trocha zmysel. Tak sa pohodlne usaď, príbeh začína. A ničím iným ako láskou," natiahol si ruky a popraskal hánky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama